Napiš příběh

Mala som 15 rokov bola som strasnr mlada tak som chodila na strednu skolu prisla som prvi krat do skoli a bum chlapec sa namna udmirva s krasnimi modrimi ocami pozrela somsa na neho bolo to take krasne no som si mislela som mlada nepotrebujem priatela no tej chvili ma zo zadu pobozkal (zostala som ako zamrazrna ) pisali smesi po tim chldili sme skolu 2 roky pred dvomi tokami mi pisal debiliniki Ze chce vediet vi ho milujem a takr mala som 17 rokov prisla som o panenstvo :( dozvedela sato mama bola to uplna katastrofa ... tak divcata nenechajte sa oklamat s chlapcenskami recami varujem vas strasne trpim tak nerobte debilinky :(

Dúfam že nebude vadiť, že sem napíšem svoj príbeh po slovensky .. Mala som super život, super kamarádky, proste dokonalosť . No zrazu sa všetko začalo kaziť .. Začala som sa spoznávať s mojou spolužiačkou Natáliou ... Predtým sme sa nejak nebavili, len pozdrav, tod vše .. Neskôr ?? Neskôr sme sa začali baviť boli sme takzvané BFF ( best friends forever) najlepšie kamarádky navžy ... Potom som jej tak začala veriť, že som jej povedala o sebe skoro všetko .. že sú moji rodičia rozvedení otec býva v čechách a ja s mamou na slovensku , že chodím k babke v považskej bystrici a mam tam kamaratov a kamaradky .. Moji akoby bratia sú Adam a David .. povedala som jej že niekedy ich zoznamim a raz si písala cez môj facebook s Davidom .. A tým to začalo. Boli kamaráti no potom to prešlo do vzťahu teda myslím ... raz Davida dobyli akísi chalani .. myslel si že je vsetko ok ale potom Ho začalo bolieť brucho . Bol v nemocnici operovali Ho a našli mu dalšiu chorobu .. nakoniec mal tvár zohavenú a tak sa nikdy s natáliou nestretol. Potom David zomrel , teda mysleli sme si to .. boli sme v šoku. Neskôr Natália začala blúzniť že ja som David ... Ale nikdy nepoznala pravdu .. a ani nevie že David sa z kómy dostal .. Týmto som dostala príručku že jej už nikdy nič nepoviem o svojom živote .. David je zdravý a všetci sme šťastný....

Čo to čaká na štvrtáka?
Čo ho láka?
ako vtáka výška?

Na štvrtáka
čaká táto knižka.

Otvorí ju ako bránu
maľovanú
a v nej písmen ako zrna.
Každá strana plná.

Zobte, oči,
dobre padne!
Zobte zrno,
veď ste hladné.
Každý je môj hosť.

A čo zvýši,
nechajte si pre radosť.

Jednu vec nechápem.Prečo niektoré matky rozdeľujú svoje deti.A podľa toho čo dokázali sa k nim správajú.Kričia na svoje deti lebo s im niečo nepáči.Niektoré riešia to ako sa obliekame.Iné zas to či pijeme.Jedny sa smejú z toho že prídeme domou opité.Ostatné nás riadne vykričia.Vadí im to že máme krátke sukne.A pri tom oni o tiež robili.Rebelovali nosili to čo chceli a nie to čo im bolo prikázané.Teraz sa na to isté ale sťažujú.Rozkazujú nám,chcú nám prehovoriť do "duše" aj keď vedia že to nepomôže.Zakazujú nám to aby sme mali chlapca.Aby sme neboli dlho vonku.To či sme veľmi namaľované.Alebo či máme piercing/tetovanie.Tie pobožnejšie rodiny riešia aj to či chodí ich dcéra/syn do kostola.My si tvoríme našu budúcnosť.Každou jednou sekundou nášho života.Riešim viac dievčatá lebo myslím že chalani to majú v živote o dosť ľahšie.Baby to majú ťažké.Ich mami chcú aby boli missky .Najkrajšie je ich dievčatko.Ale ak nie sme také ako nás chcú naše mami tak je zle.Už sme zlé.Porovnávajú.Dokonca aj keď majú viac detí.Porovnávajú to ako ktorá viac doma pomáha.Ktorá je múdra,krásna.Ktorá nerobí problémy a má úžasného frajera.Porovnáva ju z tou ktorá doma "nepomáha".Tou ktorá rada experimentuje.Má rada svoj vlastný štýl.Tou ktorá má chalana feťáka .Ale vôbec nerieši to aký je keď je s ňou.Že nepotrebuje nič aby "lietal" v oblakoch.Rieši to že si dá vyťahané tričko krátke kraťasky. Alebo že si prefarbí vlasy.Ale rieši veci ktoré vôbec nie sú podstatné.Mala by riešiť to aká tá jej dcéra je.A všímať si tie maličkosti čo pre ňu robí.Alebo tie matky čo sa svojím dcéram stále pletú do života.Stále všetko kontrolujú.Nenechajú ich žiť si svoj život.Nenechajú ich pokaziť všetko čo sa dá a potom to napraviť.Ony musia byť ideálne.Áno chcú pre nás vždy všetko len to najlepšie.Aspoň si to myslia.No my sa chce predierať životom samé.Uznám že občas potrebujeme pomoc.No to len zo začiatku.Potom to už zvládneme.Musíme.Sme na naše matky či ž vlastné alebo nevlastné naviazané preto lebo pre nás robia toľko dobrého.Možno nám to síce občas škodí ale nemôžeme sa hnevať.Ľúbime ich.Ako si teraz tak uvedomujem píšem sem vlastne všetko len to zlé.No majú ešte viac dobrého.Starajú sa o nás od pôrodu až po kým nezomrú.No aj tie ktoré nás/vás neporodili a sú vám ako pestúnky.Tak sa starajú.Ľúbia nás.Keď sme boli malé nás prebaľovali,hrali sa snami.Nespali niekoľko nocí len aby sme mali pohodlie.Hojdali nás na rukách kým sme nezaspali.Kupovali nám to čo sme chceli.Kŕmili nás.Viedli za ruku do skôlky/školy.Ponáhľali sa z roboty hneď ku nám aby nám navarili a dali jesť.Ony samé sa uskromnili a kupovali nám prekrásne veci.Ony chodia v roztrhaných rifliach aby nám mohli kúpiť sukničku.Kúpia nám to aj to aj keď si to nemôže dovoliť.Majú svoje chyby veď kto ich nemá.A nemôže odsudzovať matky čo dajú dieťa do detského domova.Môj názor je taký že keby môže tak si to dieťa nechá.Ale keď si o nemôže dovoliť tak si myslí že sa to dieťa bude mať lepšie v domove ako u nej.A to je aj pravda.Ale áno sú aj výnimky.Matky sú a budú aj z nás tak by sme sa mohli poučiť.A ja ľúbim tú svoju.A budem rovnako ľúbiť aj svoje deti.

Každý si myslí že šťastie je tu stále.Šťastie prichádza a odchádza.Strieda sa zo smútkom.Je to ako noc a deň.Príde a odíde.Jedno je chladné a a druhé osviežujúce.Tak isto to chodí aj vo vzťahoch.Nikto nemá ideálny vzťah.ak to už v prírode chodí.Vždy sú tam nejaké hádky.Alebo iné problémy.Napríklad vzdialenosť.Síce sa hovorí že vzdialenosť dokáže zabrániť bozkom a nie citom.Ale dokáže zabrániť aj citom.Hlavne keď to už po čase začne niektorý z dvojice vzdávať.Také niečo sa stalo aj mne.Priateľ býval príliš ďaleko.vídavali sme sa tak dvakrát do mesiaca a aj to bolo maximum.Nešlo aby sme spolu boli viac.Neboli ani financie a ani možnosti.Ale keď sme boli spolu bolo nám úžasne.Ja som ho dokázala počúvať celé hodiny.Len to ako som videla že je šťastný že sa usmieva.Bol taký obyčajný chalan.Vedel robiť a dosť si toho prežil.No predsa bol falošný.A ja som bola naivná.Zbožňovala som jeho vôňu.Lebo voňal ako letný vánok.Jeho hlas ktorý bol pre mňa ako najkrajšia melódia.Jeho dotyky ktoré boli jemné a ktoré ma vždy vedeli ukludniť. Dokázali sme sa rozprávať do piatej rána a ležať v kľude vedľa seba.Vždy ma hladil po vlasoch.Veľa krát sa na mňa pozeral kým som nezaspala.Alebo ma prikryl,pohladil a dal pusu.Vždy som sa z neho smiala keď sme šli s kamarátmi von a niekto mal o mňa záujem a nevedel že som zadaná tak ma vždy chytil za ruku aby hneď všetci vedeli že som len jeho.No aj to krásne sa muselo skončiť.Raz asi po 8 mesiacoch mi povedal že už nevládze.Tak sme sa rozišli.Lebo on nevládal.V ten deň som umrela.Myslela som si že budeme spolu navždy ale bola som príliš naivná.Bola som tak dlho mimo.Trčala som doma a pila som každý deň.Raz mi ale kamarátka povedala nech sa spamätám.Že jej chýbam.Chýba jej môj úsmev.A ja som konečne pochopila že ona tu je stále.Ja som na ňu kašľala keď som bola zadaná no ona tu bola a je stále pre mňa.Od vtedy sa snažím užívať si život.Smiať sa vždy keď to ide.No občas ma opäť pochytí depresia a začnem byť smutná.Hlavne keď vidím šťastné páry okolo seba.Ale aj to prejde a ja na nich kašlem.Poviem i že môj čas ešte len príde.Zatiaľ ma šťastie tak trošku obchádza no ono musí raz prísť aj ku mne a keď konečne príde tak ho už nepustím.Budem si ho vychutnávať postupne.A pomaly.Čakám ho síce už asi 2 roky.Nehovorím že som stále smutná a nemám šťastné chvíľky.To áno mám ale nie je to ono.čakám na to pravé šťastie.A dúfam že ho nájdem.Či už dnes alebo zajtra.No nájdem ho.

Aby rýchlejšie plávali. Keď plávajú, roztvoria prsty a koža, ktorá ich spája, vytvorí akýsi druh vesla, čo im umožní plávať rýchlejšie.

Pretože keď sa rozvidnieva, zobúdza všetkých svojím radostným a mocným kikirikí!

Sliepky sa potrebujú schúliť ako všetky vtáky, aby zaspali, ale majú taký dobrý zmysel pre rovnováhu, že nespadnú.

Sliepky nemajú zuby, a preto ich potrebujú na rozdrvenie potravy v žalúdku.

Tým, že kohút je väčší, má väčší hrebeň, ostrohy a... neznáša vajcia.

Vieš, prečo nie sú kuriatka vo vajíčkach, ktoré kupujeme? Pretože chovatelia ich zozbierajú skôr, ako ich sliepka vysedí.

Na túto starú ľudovú hádanku dali odpovedať chovateľ, filozof a vedec. Podľa nich bolo najprv vajce, pretože prvý vták, z ktorého sa vyvinula dnešná sliepka, jestvoval najprv ako embryo vo vnútri vajca.

Pretože kuriatka sú veľmi vyspelé. Hneď ako rozbijú škrupinu, začnú pobehovať a zobkať potravu samy.

Keď sliepka znesie vajcia, sedí na nich dvadsať dní. To je dosť času na to aby kuriatka v nich zosilneli, rozbili zobáčikom škrupinu a vyliezli poznávať svet.

Áno, ale nevidíme ich zatvárať oči, pretože nemajú viečka. Spia s otvoreným očami.

Max dostane ponuku od spolužiačok, aby s ním hral v kapele Sedmokrásky. Maxovi sa nepáči názov a to, že medzi babami by vytŕčal a v škole by sa mu vysmievali. Dušan z lešenia špehuje Maslákov byt a v ňom polonahú Aničku

Ajka má tajomstvo. Keď bola veľmi mladá, porodila dcérku, no musela ju dať na adopciu. Inči jej radí, aby ju vyhľadala cez sociálnu sieť. Michal prehovára Silviu, aby s ním išla do jeho súkromnej ordinácie

Michal chce odísť z kliniky, aby medzi ním a Betkou nevzniklo ďalšie napätie. Riaditeľ je zúfalý, že stráca ľudí a Betka dostane hysterický záchvat, že stráca Michala. Jakub si chce na víkend požičať Terezku, aby s ňou mohol prejsť skúškou odvahy, ale Ivana, vystrašená veštbou, mu výlet do lesa zatrhne

Ivana je otrasená Esmeraldinou veštbou. Monča naháňa Fedora, aby jej zohnal hélium. Na dožinkoch chce predávať balóniky v tvare kreslených postavičiek. Michal chce odísť z kliniky a založiť súkromnú prax. Esmeralda prezradí, že počas veštby videla Terezku v plameňoch

Koho si Dušan uložil v mobile pod menom Krokodíl? V stratenom mobile sa hrabe celá rodina Slušných. Esmeralda vie veštiť z kariet, a tak sa Imro dozvie, že s Angelikou budú mať druhé dieťa. Aj kočeny idú ne seansu s vešticou. Keď je na rade Ivana, Esmeraldu obleje studený pot